Autor: Venom

Neveril tomu už asi veru nikto, po mnohých ťahaniciach, odkladoch, prekladoch a podobných udalostiach sa zdá až skoro ako sen alebo nemožná vec to čo sa odohralo na tohtoročnej výstave hier PAX 2010 (Penny Arcade Expo) v americkom Seattli. Štúdio Gearbox, ktoré možno daktorí poznáte ako tvorcov titulov Half Life: Opposing Force, Half Life: Blue Shift, série Brothers in Arms či jeho najnovšieho herného počinu Borderlands vytiahlo na spomínanej výstave prekvapenie skutočne mocného kalibru. Preto búchajte šampanské, stavajte pamätníky, zakladajte kroniky všetci tí, ktorým je známy neľahký návrat jednej z najznámejších a najkultovejších postáv hernej popkultúry ! Dámy a páni, privítajte opäť na scéne…dúfajme a pevne verme že už sa to fakt podarí…Duke Nukem Forever !!

Come get some !

Veru, ruku na srdce, musíte uznať že toto bol sakra ťažký pôrod, minimálne tí čo dianie okolo “atómového vojvodu“ sledujete od roku 1997, teda roku kedy začal oficiálne vývoj DN Forever. Vtedy sa vývoja uchytili práve chlapi zo štúdia, ktoré malo na svedomi taktiež snáď jeho najznámejšiu inkarnáciu Duke Nukem 3D, ľudia z 3D Realms. Miestami veľmi úsmevným príbehom o svalnatom blonďákovi s patrične suchým humorom a nezabudnuteľnými hláškami, ktorý zachránil našu matičku Zem a nakopal zadky slizkým MZ-ákom čo mali zálusk na naše “chicks“ si snáď prešiel každý kto mal kedysi možnosť skracovať si čas na dnes už veteránoch výpočtovej techniky. Žiaľ, ale po viacerých patáliách, ako som už spomínal, či už to boli problémy s vydavateľmi, ktorých sa mimochodom vystriedalo pekných pár, nezhody vo vývojárskych týmoch, viaceré prechody medzi hernými enginmi počas vývoja, sa zdalo že tento svojrázny obranca pokolenia ľudského a milovník steroidov to bude mať so svojím návratom viac než komplikované. Verte či nie, počínajúc rokom 2010 sa vyšplhal jeho vývoj na neuveriteľných 13 rokov od roku 1997, čo ho tutovo radí medzi hry s najdlhším vývojom v hernej histórii, ak nie aj na jej vrchol. Mnoho ľudí, najmä teda z hráčskej komunity, by tak skôr položartom uverilo že zbadajú yetiho ako si to špacíruje dolu ich ulicou alebo že ľudstvo zkolonizuje Mars než že uvidia v dohľadnej dobe svojho obľúbeného hrdinu na svojich monitoroch v novom dieli jeho príbehu. Našťastie, veteráni z Gearboxu si povedali že rozhodne Duka zomrieť nenechajú a že ešte o sebe dá patrične vedieť…

Makin’…bacon !

“Gearboxáci“ začali na hre pracovať v roku 2009, samozrejme s materiálmi prebratými, lepšie povedane s materiálmi čo ostali po predošlých štúdiách, predovšetkým po dnes už žiaľ z veľkej časti rozpustenom 3D Realms, z ktorého ostalo už len oveľa menšie štúdio ako na niekdajšom vrchole svojej slávy. Pred pár dňami na onom hernom festivale sa udiala tá vec na ktorú fanúšikovia toľké roky čakali, konkrétne 3. septembra 2010 bolo oznámené že Duke Nukem Forever je plne aktívny a reálny projekt a všetky práva s ním súvisiace boli odkúpené od pôvodného majiteľa 3D Realms a jeho vydavateľa Take-Two Interactive. Hra bola čo sa týka herného obsahu a jadra plne hotová a hrateľná, o čom sa mohli presvedčit mnohí, iste nadšením celí bez seba, návštevníci výstavy. Hra je momentálne už len v štádiu dolaďovania a optimalizácie, tzv. polishing, vo voľnom preklade znamenajúc leštenie Vydanie je plánované v priebehu roka 2011, ktorého začiatok je svojím spôsobom čo nevidieť, za vydavateľa je momentálne považovaná spoločnosť 2K Games. Neostáva nám teda len Gearboxu dôverovať že rok 2011 bude ten pomyselný rok R a v ňom dakedy aj deň D, deň kedy svetlo sveta uvidí toto dieťa rizikového tehotenstva vo forme najnovšej časti legendárneho Duka a zarachotí veľkokalibrovou výzbrojou z našich obrazoviek.

It’s time to kick ass and chew bubble gum…

Gameplay trailer z apríla tohoto roku

Takže tešte sa na riadny nárez, s pozdravom Váš Venom.

Kali & Lkama – Na čo čakať (2010)

Slovenská scéna, rok 2010. Niektorí hovoria že upadá, že sa už nepíšu texty, ktoré by mali zmysel. Že v nej hlavnú rolu hrajú peniaze a bezduché naparovanie a tá podstata kdesi uniká. Čas od času ale na nej ktosi zažiari, vnesie do nej niečo nové, dokáže zaujať. Kaliho sledujem už nejaký čas, vlastne od vtedy čo vypustil von vec “Zaplať keď si je**l s hentu stoku”. Už vtedy sa mi zdal trošku inde ako zvyšok slovenskej či českej scény. Teraz sa nám do rúk dostáva nový počin “Na čo čakať” pod ktorý sa produkčne podpísal Lkama.

Na čo čakať vs. produkcia
Žijeme v dobe, keď sa nám do uší dostáva kvantum demotapeov, mixtapov (bez jediného scratchu?!), albumov od známych či menej známych raperov ktoré produkčne zastrešilo na x rôznych producentov, ktorí poväčšine znejú na jedno kopyto (je zvykom že “producentov” je na doskách vždy viac ako hostí na mikrofóne). V tomto smere ma tento počin príjemne prekvapil, mne osobne už dávno chýbalo to ucelené zastrešenie projektu jedným producentom, pri ktorom by bol cítíť nejaký ten svojský rukopis. Od intra po outro po produkčnej stránke človek zažíva taký príjemný návrat k tomu nie mainstreamovému rapu, sample žiadne ušidrásajúce piskľavé zvuky, žiadny bounce či pop rap. Príjemné ťahavé sample striedajú údernejšie melódie, ktoré však neznejú staromódne ala rap 98. Na tomto projekte vidieť a cítíť posun zo strany Lkamu, ktorého môžem (s kľudným srdcom) osobne zaradiť medzi momentálnu špi**u slovenskej produkčnej smotánky. Adekvátny výber podkladov k jednotlivým témam len podnietil hodnotu tohoto počinu. Nehovorím, že album čo sa týka produkcie zaujme všetkých (predsa sto ľudí sto chutí) ale pre tú časť poslucháčov, ktorí obľubujú samplovanú klasiku bude mať iste hodnotu s akou som sa nestretol na slovenskej scéne už dlhý čas. To že sa pod tento projekt podpísal jeden producent spôsobilo, že všetky produkcie ostávaju akoby v jednej kvalitatívnej rovine, nedá sa povedať že by jeden beat pretŕčal či vynikal nad nejaký iný, navzájom sa netienia a spolu tvoria uliaty celok. Pre tých, ktorým niečo hovoria mená ako Snowgoons, AlTarba či Stoupe bude toto album príjemným prekvapením, a dôkazom že aj na slovenskej scéne sa na tento smer produkcie ešte nezabudlo. Je isté že Na čo čakať sa nebude hrať na nejakej diskotéke, ale zvuk bude schopný spraviť peklo na pódiu, dostane sa do špiku kostí a prinúti človeka dať ruky nad hlavu.

Na čo čakať vs. rapová stránka Kaliho
Človek, ktorý videl Kaliho po tom čo si vypočul jeho veci ostal asi dosť prekvapený. Priznám sa že ja tiež , na taký typ hlasu by som si nikdy nepredstavoval podobnú komodu s akou momentálne disponuje. Kali má veľmi príjemný hlas, dobre sa počúva, keď chce vie diktovať, ked chce vie prehovoriť do duše (alebo častokrát aj obe veci naraz). Jeho flow nie je len na nejakej myslenej čiare (ak si pamatáte starý dabing Terminátora, keď jeden človek hovoril celý film a už po 5 minútach vám to liezlo krkom), dobrá práca s hlasom, sem tam nejaká perlička v podobe príjemného zatiahnutia. Žiadne dobiehanie textov aby mu to sadlo do beatu, Kali je proste pán textár, čo si napíše to aj zarapuje, a čo zarapuje to zarapuje dobre. Čo sa týka prevedenia (či flow-u), je Kali jeden z veľmi príjemných prekvapení na scéne. Trošku mi pripomína ten starý eNeS štýl rýmovania, ktorý ma bavil a ktorý mi tu bohužiaľ chýba ale aj tak je originálny a neunudí. Ja osobne veľmi neobľubujem rapované refrény (dávam prednosť platniam), ale to aj možno preto že nie každý vie dobrý refrén napísať a podať. Kali to zvádol na výbornú, čo bolo ďalším príjemným prekvapením. Ak naši bratia susedia hovoria že Kato dokázal vyžmýkať z ich jazyka maximum, tak ja s kľudným srdcom môžem povedať že Kali dokázal z našej premilenej slovenčiny vyžmýkať toľko že miestami tomu ani neverím. A práve aj po prepočutí Na čo čakať môžem opať raz prehlásiť že rap to nie je len mrmlanie, rap je novodobá poézia kde raper je pán umelec. U veľa emsís sa mi často stáva, že pri počúvaní ich trackov častokrát viem už aj do predu aký rým príde (trošku sa vcítím do myšlienkových pochodov), to sa mi pri tomto počine stalo len sem tam. Myslím že práve slovná zásoba je hlavným znakom originality samotného rapera, spôsob akým dokáže človeku povedať či predniesť svoje myšlienky po svojom, alebo čo sa týka x krát použitých tém, podať ich tak že je to predsa niečo nové – niečo čo zaujme. Kaliho proste nejde nedopočúvať do konca, lebo od začiatku po koniec je to jeden príjemný príbeh, ktorý núti čakať čo príde o ďalšiu sekundu. Aj u Kaliho vidieť posun v kvalite, deň od dňa brúsi svoje skillz ale pri tom ostáva tam kde je jeho miesto a neserie sa do popu či (pre mna nejak doteraz nepochopených) fúzií štýlov.

Na čo čakať vs. výpovedná hodnota
Nie často sa mi dostane do ruky počin, ktorý by bol od začiatku po koniec minutáže nadopovaný názorom, myšlienkami a postojmi samotného rapera (ou jeaa, daj ruky hore a napi sa alebo vrť tou riťou veľmi nepovažujem za nejakú myšlienku). Pre mňa bol vždy rap, ale vlastne aj iné druhy umenia, o vlastnom prevedení svojho postoja, názorov a myšlienok na svet, problémy či chvíle, ktoré človeka stretnú na ceste životom. V “trednovej” dobe, keď sa rap berie pomaly ako diskotéková forma hudby (a rapuje sa už aj ho sociálnych sieťach ) mi táto výpovedná hodnota chýba ešte viac a tak takýto album zase len príjemne prekvapí a poteší. Kali tu predkladá svoj vlastný názor, necháva vyšantiť svoju fantáziu, hovorí o tom čo vidí skrz svoj pohľad ale často krát som sa v jeho textoch našiel aj ja sám, pretože som zdieľal jeho postoj a často krát dokázal môj vlastný názor vyjadriť vlastnými slovami. Ak intro malo človeku navodiť cez tú “spoveď” dojem otvorenosti autora, tak sa mu to aj podarilo. Naschvál som nerozoberal track po tracku ako je pri recenziách často zvykom, pretože zastávam názor, že každý človek si z každej veci zoberie niečo iné, niečo pre seba. Ako Vec hovoril kedysi dávno “chalani chcem počuť názor” tak Na čo čakať je myslím po tejto stránke to o čom Vec rozprával. Už to nie je len obyčajný rap, už je to lyrika. Kali má tu moc aj obyčajné myšlienky obliecť do krásnych šiat a podať ich nevšedne, že sa na ne človek musí pozrieť aj z inej strany než ako ich videl do teraz.

Na čo čakať vs. hostia
Tu vidím asi jediné slabé ohnivko reťaze, tak ako som spomínal v časti venovanej produkcii o x rôznych producentoch, na slovenskej scéne je zvykom pozvať si hostí koľko sa len vmestí, nie vždy je to ale podľa mňa dobrá voľba. Ak nepočítam intro a outro z 13 vecí je 9 hosťovačiek. Čo ma ale teší je, že hostia Kaliho nezatieňujú (ako sa často stáva keď si niekto menej známy zavolá na projekt nejaké eso), možno to bude tým že Kali sám je originálne eso ktoré sa zatieniť jednoducho nedá a bez problémov zatieni on ich (snáď až na Lord Lhus-a). K výberu hostí nie je čo vytknúť, sú to prevažne tie “undergroundovejšie” mená slovenského rapu a teda spolupráce nesedia tak ako by sedela uhorka s mliekom, jednoducho k sebe idú. Tiež tu nebudem rozpisovať jednotlivé “výkony” hostí, pretože čo sa mne môže zdať ako priemer iný može brať ako nadštandart (v podstate tak treba brať každú recenziu), spomeniem hádam len Plexa, ktorý mi ku Kalimu sadol. Podobný štýl, nenútený flow a tiež trošku viac tej “inteligencie v textoch”, ja osobne by som si vedel predtaviť aj celý projekt od týchto dvoch pánov (a tiež pod dirigentskou paličkou Lkamu), ktorý by bol iste zaručenou dobrotou pre každého rozumnejšiejho poslucháča, ktorý čaka od rapu trošku viac ako len slová. Čo sa týka medzinárodných spoluprác, niekto možno povie že dve rozličné jazyky k sebe idú, niekto že nie, opäť vec vkusu. Veľmi chválim spoluprácu v tracku UNDERGROUND, v ktorej sa objavil Lord Lhus (Bloodline, Snowgoons), ktorý je podľa mojej mienky dosť silným menom svetového “true rapu” či už výberom beatu, ktorý Lhusovi sadol ako riť na šerbeľ alebo gramofónom v refréne. Jednoznačne najúdernejšia vec na albume. Naopak, nejak mi tam nesedí spolupráca s Trainspotters, ktorí by sa mi viac hodili do nejakej veci od Dj Khaleda.

Na čo čakat, slovo na záver
Je to projekt, pre všetkých, ktorí si mysleli že slovenký rap umrel. Kali a Lkama, vzali lopaty a o pol noci ho vykopali a pomocou svojej alchýmie ho oživili a poslali do uší slovákom, ktorých bežný mainstream už unudil a z audiotune im ide pomaly na vracanie. Nájdeš tu názor, postoje a myšlienky, ktoré nútia človeka trošku pohnúť rozumom, nájdeš tu beaty o ktorých sa hovorilo že už nie sú v móde (a predsa žijú). Ja som v ňom napríklad našiel to čo som na slovenskej scéne hľadal a to jest intelekt. Žiadne bezduché nadrapovanie sa za mikrofónom, že ja som to a to pretože rapujem, ja toľko a toľko vypijem a ja som taký a taký frajerko. Veľké plus. Album mi navodil atmosféru pravdivého slovenského rapu v jeho skorších dobách (keď ešte nebol povinný na každom albume party track) a má tú moc že ho človek počúva a neskipuje tracky po pol minúte. Jediné čo mne chýba vo veľkej miere je deficit stránky gramofónov a škrabania ihiel, na ktorý sa pomaly na scéne zabúda (čest výnimkám), viac scratchovaných refrénom by podľa mňa len pozitívne ovplyvnilo úroveň tohto albumu. Často krát som počul názory o Veckovi, že ho rada počúva aj tá staršia generácia. Myslím že po vypočutí Na čo čakať, by bola tá staršia generácia veľmi príjemne prekvapená…

PS. Ako som už písal, sto ľudí je sto chutí. Každý si musí urobiť názor na vec sám a pretože aj ja som len človek sú moje myšlienky a názory ovplyvnené mojim vkusom.

Celý album si môžete stiahnuť na tomto mieste:

http://www.war-board.net/viewtopic.php?t=357405

Menšia ukážka:

Recenzia neprešla jazykovou kontrolou, odpustite prosím možné gramatické a štylistické chyby.

Fenomén s názvom Mafia: The City of Lost Heaven by sa mal na začiatku tejto jesene dočkať pokračovania. Áno vy, ktorí neveriacky krútite hlavou, že to nie je možné, ale je. Po masovom úspechu českej hry, ktorá sa odohrávala v podsvetí je Mafia II jednou z najočakávanejších hier tohto roku. Jej uvedenie na trh sa x-krát presúvalo, no predsa sme sa dočkali. Očakávania preto narastajú a každý sa pýta. Aká bude? Kde sa bude odohrávať? Bude lepšia než jej predchodkyňa?

Asi každý sa aspoň raz v živote stretol s Mafiou I a každého musela uchvátiť táto hra pre – na ten čas krásnu grafiku, skvelé spracovanie hry a premakaný dej. A toto všetko od našich českých bratov. Za vývojom tejto hry stála vtedajšia firma Illusion Softworks, ktorá medzičasom zrejme pre finančné problémy prešla pod Americkú firmu Take Two. Ubehlo dlhých sedem rokov únavného vývoja, počas ktorého sa x-krát začínalo odznova, ale dočkali sme sa. Oficiálny dátum uvedenia hry je 27.augusta 2010. Mafia II bude k dispozícií pre platformy PC, Xbox 360 a PlayStation 3.

Pokračovanie drahokamu medzi českými hrami by sa malo odohrávať na prelome 40. a 50.rokov minulého storočia vo fiktívnom meste Empire Bay s rozlohou 10 km štvorcových, ktoré bude rozdelené na 20 malých štvrtí: talianska, čierna, čínska, priemyselná atď. Prostredie mesta sa bude postupne meniť. Dosť veľkým spestrením bude zmena ročných období po dokončení určitej etapy hry. Predmety a budovy sa budú dať čiastočne zničiť. Táto viac krát odkladaná hra by nám mala priniesť veľa zábavy, skvelé misie, skvelú hrateľnosť a ešte omnoho viac ale hlavne silné okamihy s pútavým dejom, ktorý nás veľmi zaujal aj v prvom diely. Druhý diel nám prinesie hneď niekoľko inovácií napríklad: psia spoločnosť v hre, ktorá nám bude znepríjemňovať hru, možnosť prezliekania sa v hre, a postarané máte aj o vašu káru, môžete si ju prefarbiť, umyť ba aj musíte natankovať ale nechýba možnosť tuningovania vozidiel. Oficiálny web Mafie II odhalil aj oficiálny obal hry.

Najnovšie fakty o Mafií dva ukázali, že hra ponúka širokú škálu vozidiel od osobných áut, cez kamióny až po hot rody. Všetko z 20. 30. 40. rokov. Mafia 2 bude mať okolo 25 hracích hodín (priznám sa čakal som viac) no potešilo ma jedno, bude sa dať rozšíriť hru o bližšie nešpecifikovaný ďalší obsah. Hlavná postava nebude môcť v hre využívať žiadne neštandardné vozidlá ako napr. lode, lietadlá a pod. Hra tak isto nebude obsahovať neobyčajné zbrane – protitanková päsť ala GTA sa teda nekoná. Dobre spracovaná je aj fyzika ničenia áut a nárazov. Mafia 2 bude obsahovať systém dopĺňania života pomocou jedla. Celkovo si pre nás autori pripravili cca 60 druhov dopravných prostriedkov. V jednotlivých misiách sa stretneme spolu so stovkou postáv. Na vysokej úrovni sú gestá a mimika postáv. Autori sa sústredili najmä na pohyby postáv, skrývanie sa, krytie pri streľbe, ničenie prostredia, ale aj počasie a celkovú atmosféru mesta. Reštaurácie a obchody bude možné prepadávať. V priebehu hry sa budú autá meniť (čím viac máte hru prejdenú tým viac a lepších áut je k dispozícií).

Ľudí, ktorých stretnete na ulici budete môcť osloviť pre získanie informácií o misii + využiť ich služby (čistič topánok a pod.). Kvôli niektorým misiám sa budete musieť prezliecť. Ovládanie postáv, vozidiel a zbraní bude maximálne priblížené realite. Opäť máme na výber arkádový a simulačný model jazdy. V simulačnom modely sa budú autá ovládať zložitejšie, ľahšie sa dostanú do šmyku a bude menej stabilné. Veľká pozornosť bola venovaná pästným súbojom a bitkám. Na výber je niekoľko efektných možností úderov a špeciálne „finish“ údery, ktoré závisia od lokality v ktorej sa súboj odohráva. Pre boj budete využívať 4 tlačítka na úder, kop, úskok a blokovanie. Prestrihové scény a animácie si Take Two vyrába sama, za pomoci najmodernejšieho grafického hardvéru a softvéru. Ozvučenie hry a hudba má byť na špičkovej úrovni. Tvorbu hudby má na starosti slovenský umelec Matúš Široký, ktorý je zároveň autorom úvodnej skladby. V plnom prúde je príprava českého dabingu Mafie II. Prikladám trailer skvelej ukážky avizovaného českého dabingu.

Dabing je zatiaľ ohlásený len pre PC verziu hry. Keďže pre platformy PS3 a Xbox je český dabing finančne i časovo náročný.

Takže milí fanúšikovia tejto skvelej hry, dúfam, že tento drahokam vyjde už na určený dátum 27.8.2010 a že znova nebude odkladaná ako to bolo zvykom pominulé mesiace a roky. Na úplný zaver pridávam trailer na túto skvelú hru. Trailer je skúška budúcich gamerov tejto hry na celosvetovej výstave v LA (E3).

S pozdravom verný fanúšik tohto klenotu Stifler

Článok pre war-board blog napísal Stifler

Vaše názory prosím najskôr vyjadrite v hlasovaní a potom môžete prípadne pripísať aj nejaký komentár.

Hlasovanie som rozdelil do niekoľkých častí, a to z pohľadu downloaderov a uploaderov a z pohľadu zahraničných a našich (českých a slovenských) serverov. V hlasovaní môžete označiť dve odpovede (ak využívate služby nie len jedného servera).

Ďakujem všetkým hlasujúcim a prajem vám rýchlu linku, veľa stiahnutých dát a ešte viac nazbieraných bodíkov

S pozdravom váš moderátor U_S_O

Úvodom vám ešte raz pripomeniem moju profilovú stránku na webe CSFD, kde nájdete všetky moje ohodnotené filmy, obľúbené filmové hviezdy a zopár mojich komentárov ku filmom : http://www.csfd.cz/uzivatel/139381-uso/

Ale prejdime už k herečke, ktorej sa v tejto druhej časti Filmového magazínu budem venovať. Je ňou kanadská rodáčka Elisha Cuthbert. Narodila sa v Calgary a tento rok v novembri bude oslavovať 28 rokov. Aj so svojimi dvoma súrodencami (Jonathan a Lee-Ann) vyrastala v malom mestečku Greenfield Park, neďaleko Montrealu. Vo svojich 17-tich rokoch sa presťahovala do Los Angeles, kde pokračovala v rozbehnutej hereckej kariére, ktorú začala ako detská filmová hviezdička v Kanade.

Jej profil na CSFD nájdete tu : http://www.csfd.cz/herec/6458-elisha-cuthbert/

Elisha Cuthbert

Spočiatku, ešte ako detskú herečku, ste ju teda mohli vidieť v kanadských filmoch a seriáloch. Napríklad v náučnom programe pre deti Popular Mechanics for Kids / Populární mechanika pro děti (1997), alebo aj v u nás známej sérií Are You Afraid of the Dark? / Bojíte se tmy? (1999). Krátke ukážky na oživenie pamäte nájdete aj na youtube, konkrétne TU a TU.

Prvú vážnejšiu hereckú úlohu dostala Elisha v kanadskom televíznom filme Lucky Girl (2001), kde naplno ukázala aký talent sa v nej ukrýva. Role mladej Katlin sa chopila skvele a predviedla aspoň pre mňa nezabudnuteľný herecký výkon. Príbeh o stredoškoláčke, ktorá podľahne hazardu sa tak stal jej bránou do Hollywoodu, pretože už v tom istom roku sme ju mohli vidieť v známom americkom seriály 24 (2001). Následne sa objavila v menšej role v komédii Old School / Mladosť v ťahu (2003), kde si zahrala dievčinu na jednu noc a v ďalšej malej epizódke sa predviedla ako americká sexica (no čo iné by aj mohla hrať, však?) v romantickej komédii Love Actually / Láska nebeská (2003). Mimochodom v tejto z jednej najlepších romantických komédií (ak nie aj najlepšej) aké som kedy videl, si zahrali takmer všetci britský herci, na ktorých si len spomeniete (Alan Rickman, Hugh Grant, Liam Neeson, Rowan Atkinson, Colin Firth a aj Keira Knightley).

Charlotte Sullivan a Elisha Cuthbert vo filme Lucky Girl

Potom však prišla jej rola vo filme The Girl Next Door / Sexbomba od vedľa (2004), na ktorú asi väčšina z nás nikdy nezabudne [smile]. Elishu sme mohli vidieť v úlohe novej susedky 18-násť ročného Matthewa, ktorému sa po zistení, že Danielle je bývalá pornohviezda, otočil celý život naruby. Myslím, že písať ďalej o tomto filme nemá zmysel, pretože asi každý z nás vie ako to celé skončí a v kútiku duše dúfa, že snáď raz sa aj u nás v susedstve objaví kráska s podobnou minulosťou.

Ďalším filmom, po ktorom som si povedal “wau, tak to bolo niečo”, bol takmer až psycho thriller The Quiet (2005). Elisha si v tomto pochmúrnom príbehu zahrala nevlastnú sestru hluchonemej Dot, ktorú si rodina Deerovcov adoptovala po smrti jej ovdoveného otca. Nina ale svoju adoptívnu sestru Dot v láske veľmi nemá, možno aj preto, že je jej pravým opakom. Zatiaľ čo Dot je aj vďaka svojmu hendikepu pre svoje okolie takmer neviditeľná, Nina sa snaží užívať si svoj život. Obe “sestry” však skrývajú aj svoje malé veľké tajomstvá, ktorých odhalenie ich privedie do zložitej životnej situácie. Celý príbeh je veľmi dobre dopĺňaný klavírnou hudbou, ktorá pomáha tvoriť skutočne temnú atmosféru.

Camilla Belle a Elisha Cuthbert vo filme The Quiet

Po Elishinom skvelom výkone v poslednom spomenutom filme si asi režiséri povedali, že “prečo nie, dajme ju do thrilleru”. Avšak hororový thriller House of Wax / Dom voskových figurín (2005) a thriller Captivity (2006) si u diváka veľké meno neurobili. Naopak psychologická dráma He Was a Quiet Man / Byl to tichý muž (2007) vás prekvapí svojou originalitou. Bob Maconel (Christian Slater) svoju prácu neznáša a tak si pripraví plán ako zo všetkým skoncovať. Lenže v ten osudný deň sa stane niečo nepredvídateľné a z tichého muža sa stne hrdina, pretože zachráni svoju krásnu kolegyňu Venessu v podaní Elishi Cuthbert. Ich osudy sa tak navzájom prepletú a Venessa s Bobom sa začnú postupne zbližovať aj napriek počiatočnému hnevu zo strany Vanessi, pretože jej život už nie je taký ako predtým a to aj vďaka Bobovi. V závere sa dostaneme k úvodným čiernobielym scénam filmu, pričom nás čaká veľké vyvrcholenie.

Elisha Cuthbert vo filme He Was a Quiet Man

Po sérií thrillerov a drám, viac či menej úspešných, sme Elishu mohli sledovať opäť v romantickej komédii, a to My Sassy Girl (2008). Išlo o remake juhokórejského filmu Yeopgijeogin geunyeo / My Sassy Girl (2001). Priznám sa, že pôvodnú verziu filmu som nevidel takže porovnávať nebudem ale nemyslím si, že by to mohlo byť lepšie. Vo všeobecnosti filmy z ďalekého východu veľmi neobľubujem, áno niektoré majú niečo do seba, sú niečím zaujímavé ale niečo im aj chýba. No ale poďme späť k filmu. Ja ho radím na jedno z najvyšších miest v mojom pomyselnom rebríčku romantických komédií. Naozaj skvelý príbeh o uletenej Jordan, ktorú Charlie jedného dňa nájde na stanici metra úplne na mol a zachráni ju pred pádom pod prichádzajúci vlak. V tej chvíli Charlie určite ani netušil, čo ho čaká a tak Jordan hodil cez plece a odniesol si ju domov.

Jesse Bradford a Elisha Cuthbert vo filme My Sassy Girl

Pomaly sme sa teda dostali až na doterajší koniec Elishinej kariéry, kde je ešte nutné pripomenúť jej účinkovanie v dvojdielnej krimi dráme Guns (2008) a v komédii The Six Wives of Henry Lefay (2009), ktoré som však ešte nevidel, takže ich hodnotiť nebudem ale v blízkej budúcnosti si na ne určite nájdem čas.

Niekoľko zo spomenutých filmov, môžete nájsť na stiahnutie >>TU<<

To je teda z druhej časti Filmového magazínu všetko, dúfam, že vás tento článok aspoň trochu zaujal a možno sa už aj tešíte na ďalšie časti, v ktorých sa plánujem zamerať na krátkometrážne filmy, či nahliadnuť do francúzskej filmovej tvorby. A keďže naše fórum navštevuje viacero mladých ľudí (vlastne ešte detí), tak v niektorom z budúcich dielov sa určite dočkáte aj článku o hercoch či herečkách z mladšej generácie.

S pozdravom váš moderátor U_S_O

]]> http://blog.war-board.net/filmovy-magazin-cast-2-elisha-cuthbert/feed/ 0 http://blog.war-board.net/blizsie-ku-hviezdam/ http://blog.war-board.net/blizsie-ku-hviezdam/#comments Fri, 25 Jun 2010 13:11:44 +0000 U_S_O http://blog.war-board.net/?p=236 Neuveriteľný, magický, nezabudnuteľný, historický, najlepší a mnoho ďalších prívlastkov sa spája s výkonom našich futbalistov po výhre nad štvornásobnými a ešte úradujúcimi majstrami sveta vo futbale z roku 2006 – Talianmi. Po dvoch nevýrazných, priam až slabých výkonoch slovenskej reprezentácie, najmä v zápase s Paraguajom, mnohí z nás už lámali nad našim týmom palicu a neverili, že by sme v tom najdôležitejšom zápase mohli vyhrať. Ale našli sa aj tí, ktorí chalanom verili počas celého šampionátu a dúfali, že sa stane malý zázrak a my postúpime do osemfinále. Ale žiadny zázrak sa nekonal, to iba naši chlapci dali do zápasu všetko, bojovali so srdca za národ, za všetkých tých, ktorí im fandili a verili. Sen sa stal skutočnosťou, výhra realitou a postup sladkým zadosťučinením, najmä po predvedenom výkone v zatiaľ azda divácky najkrajšom a najdramatickejšom zápase na šampionáte. Fanúšikovia oboch táborov tŕpli do poslednej sekundy a držali palce tým svojim, a ostatní diváci z celého sveta mohli sledovať skvelé výkony na oboch stranách. Padali aj krásne góly, ktorých v doterajšom priebehu majstrovstiev nebolo veľa a tak každý, kto tento zápas videl si ho určite vychutnal a dlho, možno aj nikdy na neho nezabudne.

Robo Vittek a jeho gólová radosť

Aj médiá sa predbiehali v tom, kto dá lepší titulok aby svojim čitateľom, fanúšikom opísal tento jedinečný úspech. Profutbal.sk napísal: “Najlepší výkon hráčov v ére samostatnosti”, denniksport.sk napísal: “Najsenzačnejšie víťazstvo!”, ale ani zahraničné médiá neostali pozadu, Basler Zeitung (SUI) napísal: “Slováci odstrelili Talianov. Teraz oslavujú svoj najväčší úspech vo futbalovej histórii.”, Wirtualna Polska (POL) napísal: “JAR: Gigantická senzácia. Majstri sveta sa vracajú domov. Slovensko v ošiali”, APA (RAK) napísal: “Nemožné sa stalo skutočnosťou.”

A čo na to fanúšikovia? Na oboch stranách prevládali slzy, avšak zatiaľ čo na talianskej strane to boli slzy smútku, na našej strane to boli slzy šťastia.

Slovenskí fanúšikovia

Už v pondelok o 16:00 v Durbane však bude celé Slovensko opäť na nohách. Osemfinálový súboj medzi Slovenskom a Holandskom si určite nenechá ujsť ani jeden slovenský fanúšik a opäť tak môžeme prežiť krásne chvíle pri hre, ktorá je po celom svete tak obľúbená, pri hre, ktorá spája ľudí, pri hre, ktorá nás tak baví. Áno, hovorím o fenoméne s menom FUTBAL.

Preto držme všetci našim chalanom palce, pretože oni to potrebujú. Však hrajú na majstrovstvách sveta, na ktoré sa prebojovali prvý krát v histórií a práve pred našimi očami píšu dejiny slovenského ale aj svetového futbalu, dejiny, na ktoré budeme určite ešte dlho spomínať. A nech už sa zápas s “Oranjes” skončí akokoľvek, budú pre mňa tieto chvíle strávené pri sledovaní futbalu navždy vryté do pamäti a dúfam, že väčšina z vás to cíti podobne. Takže SLOVENSKO DO TOHO a veľa šťastia.

S pozdravom fanúšik U_S_O

Ešte ale nič nie je stratené a určite viacerí z vás veria v postup našich chlapcov do ďalšej fázy turnaja. Čakajú nás však dva tvrdé oriešky. Prvým bude už túto nedeľu juhoamerický Paraguaj, s ktorým hráme podobne ako s Novým Zélandom o 13:30. Narozdiel od spomínaného zápasu, v tomto už nebudeme považovaný za favorita, keďže aj papierovo sme na tom horšie. To ale nemení nič na tom, že ak podáme kvalitný a disciplinovaný výkon, môžeme pomýšľať na nejaký ten bodík, prípadne aj tri

No a v poslednom zápase v skupine sa stretneme s vysoko favorizovaným týmom s Talianska. Úradujúci majstri sveta určite pôjdu do zápasu s jasným cieľom, a to vyhrať. Avšak môže sa stať, že v tomto zápase pôjde o všetko, a to či už z našej strany ale aj zo strany Talianska, pretože po remíze s Paraguajom a po predpokladanej výhre Talianska s Novým Zélandom ani Taliani nemusia postúpiť. Teda ak ich v tom poslednom zápase porazíme a Paraguaj zdolá Nový Zéland aj Talianov. Nuž, určite to bude ešte zaujímavé, veď aj Švajčiari prekvapujúco vyhrali nad Španielskom, momentálne druhým týmom sveta.

A aby som nepísal iba ja, oslovil som niekoľko členov fóra a spýtal sa aj na ich názor. Snažil som sa vyberať užívateľov z každej funkcie, takže tu nájdete odpovede uploadera, power usera, moderátora, V.I.P člena ale aj webmastera, administrátorky či bežného užívateľa.

A čo som sa pýtal? Toto :

1. Sleduješ tohtoročné MS vo futbale?

2. Myslíš si, že ešte máme šancu postúpiť zo skupiny?

3. Ak áno, s kým myslíš, že získame potrebné body na postup?

4. Okrem Slovenska, ktorému ďalšiemu týmu držíš palce?

5. Kto podľa teba vyhrá celý šampionát?

V nasledujúcej časti si môžete prečítať, kto ako odpovedal. Ako som spomínal, dozviete sa názory viacerých členov fóra, od webmastera až po bežného užívateľa.

Stifler

1. Áno. Sledujem tohtoročné MS 2010 v JAR
2. Je tam viac než pravdepodobnosť postúpiť. Stačí zahrať dobre výsledky s Paraguajom a Talianmi.
3. S Talianmi. Keďže podľa mňa keď postúpime, postúpime na úkor Paraguajcov.
4. Jednoznačne Brazílii.
5. Brazília alebo Argentína.

Paul

1. Sledujem.
2. Nemyslím si to ale budem držať palce
3. Body môžeme získať s Paraguajom.
4. Držím palce Španielom.
5. To si netrúfam povedať.

wingone

1. Ako pravý futbalový fanúšik, jasné že sledujem.
2. Určite áno, síce sme si situáciu mierne skomplikovali, ale nádej stále žije.
3. Určite výhra nad Paraguajom a remíza s Talianskom.
4. Pobrežiu Slonoviny
5. Ťažko povedať, všetky tými sú veľmi kvalitné, zatiaľ sa nikto neukázal ako vyslovený favorit, ale Brazília to určite nebude.

geniusko

1. Áno, sledujem, hlavne našich chlapcov.
2. Určite áno, i keď nie veľkú šancu, ale šanca je stále a teším sa na ďalšie 2 futbalové zážitky.
3. Dúfam, že porazíme Paraguaj a bral by som aj remízu s Talianskom, avšak nechcem byť veľký optimista.
4. Fandím Anglicku, pretože majú najkvalitnejšiu ligu na svete a zaslúžia si postúpiť a ešte Brazílii, pretože tam hrá kopa mojich obľúbených hráčov.
5. Netrúfam si tipnúť víťaza, je to dosť vyrovnané, ale povedzme finále: Španielsko – Nemecko.

agent47

1. Samozrejme. Takúto udalosť si nenechám ujsť a najme po sezóne keď už nieje čo pozerať.
2. Šance tu stále sú, všetko je možné. Stačí nám výhra nad Paraguajom a ideme ďalej. Všetko je ešte stále otvorené a taktiež aj Taliansko môžeme potrápiť čiže moja odpoveď znie áno.
3. Podľa mňa s Paraguajom ale myslím si, že ani s Talianskom to nieje stratené.
4. Anglicko a Pobrežie Slonoviny. Tieto dva tými sledujem vždy na veľkých turnajoch či už Africký pohár alebo Európsky šampionát.
5. Anglicko, síce akosi prestali hrať hru z kvalifikácie ale podľa mňa nato majú a taktiež chcem aby to vyhrali.

Nicka

1. Sledujem denne kým sa dá – nie však doma pred telkou na gauči, ale na veľkoplošnej obrazovke na Staromestskom námestí, kde bola aj včera na našom zápase výborná a spolupatričná atmosféra škoda tej prehry
2. Šancu máme vždy. Naša skupina je vyrovnaná, tak prečo hádzať flintu do žita všetko si však komplikujeme. Tri body mohli byť naše. Teraz musíme určite vyhrať ak sme neprišli len na výlet
4. Držím palce Španielom, prečo? Obľúbení hráči, mužstvo je viacmenej neprisťahovalecky španielske, čo sa napr. nedá povedať o Nemcoch.
5. Šance sú vyrovnané, no myslím si, že vysoko pôjdu Španieli ( ) , Nemecko a Brazília.

Dylematic

1. Aj keď tam je Slovensko, tak nesledujem. Možno je to aj preto lebo tam práve hrá Slovensko a nemám chuť sa na to pozerať ako prehráme
2. Síce neviem akú má Taliansko zostavu, ale myslím si že sa práve kvôli Talianom ďalej nedostaneme.
3. Nad Paraguajom ale ani to nie je isté lebo je to lepší tým ako ten Novo Zélandský.
4. Anglicku.
5. Francúzsko 80%, Taliansko 20%.

Tak to boli odpovede z ľudu Ako vidno, tak väčšina z nás ešte verí, že by sme mohli postúpiť, čo je myslím správny postoj každého slovenského fanúšika Na záver sa chcem ešte poďakovať všetkým zúčastneným, že si našli čas a odpovedali mi na týchto pár otázok. Dúfam, že takto ochotný budete aj pri ďalších anketách, napríklad keď sa vás budem o pár dní pýtať na finálový výsledok šampionátu medzi Slovenskom a Brazíliou

Ak chcete aj vy ostatní diskutovať, prípadne odpovedať na položené otázky, môžete využiť komentáre pod článkom a do diskusie o MS sa môžete zapojiť aj v tejto téme : http://www.war-board.net/viewtopic.php?t=395693

S pozdravom fanúšik U_S_O

Keď som prvý krát počul, že vyšiel tento film tešil som sa ako malé dieťa na Vianoce avšak po zhliadnutí tohto filmu som len nevedomky pozeral pred seba – Súboj titanov je neriešiteľná a nereálna zápletka. Je mi jasné, že je to fantasy film, ale myslím, že aj fantasy má nejaké medze a tento film ich ďaleko prekračuje. Ako hovorí jeden citát užívateľa z CSFD :

„Božskí vládcovia, obývajúci interiéry ako z lacného pornofilmu, vysielajú dve “strašidelné” postavy – stratrekovského kripla a CGI medúzu s tváričkou modelky – aby zastavili novodobého Chucka Worthington Norrisa v prekazení Krakenovej king-kongovskej večere. Ak je Leterrier naozaj fanúšikom originálu z roku 1981 a nosí ho v hlave i srdci, minimálne hlavu by si mal nechať transplantovať.“

Aj keď je vzbura proti vládcom a ich tyranií často obľúbenou zápletkou filmu, v Súboji titanov je táto zápletka až moc fantasy už len z faktu, že obyčajní smrteľníci sa vzbúria proti svojim nesmrteľným a nezničiteľným bohom, ktorí ich stvorili a čiastočne ich aj ovládajú. Scény ktoré mali vyzerať ako najakčnejšie zápletky filmu boli otrepané zábery, ktoré diváka ani nedokázali vtiahnuť do deja, ba naopak – odradzovali ho od sledovania.

Myslím, že k tomuto filmu mohli vymyslieť aj zaujímavejší príbeh ako to, že Hádes (boh podsvetia) na nepriamy Zeusov príkaz zabije Perzeovho nevlastného otca a jeho túžba po pomste ho zavedie až k zabitiu príšery Krakena a následnému zničeniu Hádesa. Boje Perzea proti jeho nepriateľom nemali ani toľko akčnosti ako scéna “boja“ Achila a Hektora vo filme Trója, ktorá mala tak neuveriteľne rýchly spád, no i tá aspoň dokázala diváka vtiahnuť do deja a pritiahnúť k sebe aspoň trochu napätia. Avšak napätie v tomto filme bolo takmer na bode mrazu. Priemerný divák by od tohto filmu odišiel hneď po prvej zápletke. K tomuto filmu by diváka privádzal asi len fakt, že Perzeus odmieta dary na pomoc od svojho otca Dia, len kvôli svojej hrdosti. V konečnom dôsledku mi postavy pripadali bez akejkoľvek charizmy, akoby boli bez duše – figúrky ktoré riadi bábkar (režisér) a nič viac. Ostanú nám síce v celku dobré ale znova bezduché (ako je aj celý film) digitálne triky.

Myslím, že tento film je vhodný tak pre generáciu 9 ročných detí, ktoré by z filmu mali dobrý zážitok. Nie je však dostatočne uspokojujúci pre vyššie vekové kategórie. V konečnom dôsledku by som film Súboj titanov zhodnotil ako nepodarenú verziu Harryho Pottera skombinovanú s Chuckom Norrisom, filmom 2012 a paralelným svetom gréckych bájí.

Článok pre war-board blog napísal Inviost

Bližšie informácie o uverejňovaní vašich článkov tu na blogu, nájdete tu : http://www.war-board.net/viewtopic.php?t=409141

Na záver ešte špeciálne poďakovania:

BEAS – ďakujeme za krásne logo

KingsteRko – ďakujeme za krásnu medailu

JohnnyPea – ďakujeme za technickú pomoc pri úpravách blogu

S pozdravom hlavný správcovia blogu U_S_O & H-Streety

Všetci určite dobre poznáte webovú stránku CSFD, ktorá sa zaoberá filmami, ich recenziami, hodnotením a podobne. Môj profil na spomínanej stránke nájdete tu : http://www.csfd.cz/uzivatel/139381-uso/ a nájdete tam všetky moje ohodnotené filmy, obľúbených hercov a herečky.

To bolo zopár úvodných slov, no a teraz sa poďme spoločne pozrieť na to najlepšie čo som doteraz z kinematografie videl.

V prvej časti Filmového magazínu si predstavíme jednu z mojich najobľúbenejších herečiek – Zooey Deschanel. Jej profil na CSFD nájdete tu : http://www.csfd.cz/herec/2002-deschanel-zooey/ Mimochodom, je to sestra Emily Deschanel, známej seriálovej doktorky Brennanovej zo seriálu Bones / Kosti (2005).

Emily Deschanel a Zooey Deschanel

Prvým filmom, ktorým ma oslovila bola komédia Yes Man (2008) v hlavnej úlohe aj spolu s Jimom Carreyim. Bol to asi aj prvý film so Zooey, ktorý som videl a hneď si ma získala svojím herectvom a najmä krásnym hlasom. Dokonca na soundtracku k spomínanému filmu sú aj štyri pesničky, v ktorých naplno ukázala aj svoj spevácky talent.

Jim Carrey a Zooey Deschanel vo filme Yes Man

Začal som teda pátrať po ďalších filmoch, v ktorých si táto dnes už tridsiatnička (nar. 17.01.1980) zahrala. Narazil som na zopár zaujímavých drám ako The Go-Getter (2007), The Good Life (2007) alebo The Happening / Udalosť (2008), ktoré určite stoja za pozornosť. Najmä po dopozeraní filmu The Good Life som mal zvláštny pocit. A môžem vás ubezpečiť, že komédia, ako to uvádza CSFD, to určite nie je. Teda aspoň mne tá melancholická atmosféra celého filmu ako vtipná nepripadala. Ale všetko to akosi k tomu filmu sedelo a na dotvorenie atmosféry vám ponúkam krátky úryvok :

Jason : Diera, ktorá vznikne prienikom guľky do tela, sa nazýva trvalá dutina. Trvalá dutina je to, o čo sa policajti snažia, keď strieľajú po niekom nebezpečnom. Tvrdia, že najlepšou guľkou na zneškodnenie niekoho nebezpečného, je tá, ktorá je väčšia, tá, ktorá má najvyššiu rýchlosť, tá, ktorá spôsobí najväčšiu trvalú dutinu, tá, ktorá rýchlejšie zabíja. Som presvedčený, že je horšie byť zasiahnutý guľkou menšieho kalibru stále dookola…opakovane…a opakovane…Život plný bolesti. Kto potrebuje ešte ďalších 10 až 15 sekúnd?

Zooey sa predviedla aj v niekoľkých menších filmových úlohách. Ako sestra mladého rockového fanúšika, píšuceho do hudobných magazínov, sa objavila vo filme Almost Famous / Na pokraji slávy (2000), kde však naplno zažiarila ešte len vychádzajúca hviezda Kate Hudson (za postavu Penny Lane bola nominovaná aj na Oskara). Režisérom tohto nakoniec Oskarového filmu (Oskara získal za najlepší pôvodný scenár) bol Cameron Crowe, známy aj svojimi ďalšími režijnými počinmi ako Vanilla Sky / Vanilkové nebo (2001), Jerry Maguire (1996) alebo Elizabethtown (2005).

Ďalšiu menšiu rolu, postavu učiteľky, Zooey zvládla v dobrodružnom fantasy Bridge to Terabithia / Most do Krajiny Terabithia (2007). A priznám sa, že pri sledovaní filmu som uronil aj slzu, možno aj dve [smile]. No keď sa film začne tak… a skončí tak… no nebudem prezrádzať ďalej pre tých, ktorý film ešte nevideli. Ale určite je to snímka, ktorú sa oplatí pozrieť.

Zooey Deschanel a Josh Hutcherson vo filme Bridge to Terabithia

Hlavné, ale krátke úlohy si zahrala aj v niekoľkých krátkometrážnych filmoch. Obzvlášť film Raving (2007), kde stvárnila večnú “party girl”, bol celkom zaujímavý. Tentoraz ako blondína sa predstavila v ďalšom “kraťase” House Hunting (2003), kde jej priateľa stvárnil známy Paul Rudd. Ani v ďalšom krátkometrážnom filme, Whatever We Do (2003), nemala núdzu o známych hereckých kolegov. Spolu s ňou si v príbehu o štyroch priateľoch potužených alkoholom, zahrali Robert Downey Jr. a Amanda Peet.

Pre mňa nezabudnuteľný film (prvý krát som pozeral film s anglickými titulkami [smile] ), v ktorom sa objavila Zooey Deschanel, bola komédia Flakes (2006). V celku netradičný námet, premenený na skvelú komédiu o cereáliách. Zooey sa nám tentoraz predstavila ako Miss Pussy Katz, extravagantne obliekajúca sa priateľka manažéra cereálneho baru a nádejného muzikanta. Toho však postavila pred vážne rozhodnutie – buď konečne vydá svoj prvý album alebo… viac vo filme.

Aaron Stanford a Zooey Deschanel vo filme Flakes

Posledný film, v ktorom svoje herecké umenie Zooey predviedla, je romantická komédia (500) Days of Summer (2009). Jej filmového partnera tentoraz výborne zahral Joseph Gordon – Levitt. Ona je presvedčená, že pravá láska neexistuje, on sa do nej zamiluje. To čo na nej miloval, to na nej nenávidel. Ale zistil to najdôležitejšie, že po slnečnom lete, vždy príde ešte krajšia jeseň.

Joseph Gordon – Levitt a Zooey Deschanel vo filme (500) Days of Summer

Na záver ešte spomeniem filmy, ktoré som si ešte nestihol pozrieť, ale v blízkej budúcnosti sa určite objavia na mojom liste zhliadnutých filmov so Zooey Deschanel. Čierna komédia Eulogy / Samá chvála (2004), romantická dráma All the Real Girls (2003), a dráma Manic / Bláznivý (2001), ku ktorej však zatiaľ neexistujú slovenské alebo české titulky, takže sa teším na môj druhý film v pôvodnom znení s anglickými titulkami [smile].

Ešte dodám, že väčšinu spomenutých filmov nájdete na stiahnutie >>TU<<

Ako som spomínal, Zooey sa venuje aj hudbe a na svete je už aj jej prvý album Volume One. Spoločne s gitaristom M. Ward vytvorila duo, ktoré si hovorí She & Him. A v marci tohto roku sa môžeme tešiť už na druhý album z príznačným názvom Volume Two.

Produkciu tejto dvojice, ako aj iné piesne z hlasom Zooey Deschanel nájdete >>TU<<

V ďalších pokračovaniach môjho seriálu článkov o filmoch, hercoch a herečkách sa môžete tešiť na to najlepšie filmové umenie Nicole Kidman, pokúsim sa predstaviť vám určite známu Elishu Cuthbert, alebo sa môžete tešiť aj na to najlepšie z francúzskeho či “severského” filmu a mnoho iného.

Dúfam, že vás prvá časť Filmového magazínu aspoň trochu zaujala a spoločne so mnou sa tešíte na ďalšie pokračovania

S pozdravom váš moderátor U_S_O